Ak grécke mýty a archeológia nie sú pre vás zdrojom nadšenia, doteraz ste nemali prečo navštíviť 30 tisícovú Elefsinu. Tím Európskeho hlavného mesta kultúry 2023 si dal za cieľ vrátiť mestu jeho tajomstvá, a to cez kultúrne aktivity, ktoré označujú ako moderné mystériá.
Keď stojíte na vrchu archeologického náleziska v gréckej Elefsine, pod vami sa rozprestiera celé mesto. Napríklad aj jaskyňa, z ktorej podľa mytológie z podzemia vychádzala na svet Persefona, dcéra bohyne plodnosti Demetery a manželka Hádesa, boha podzemia. Podľa legendy s ňou prichádzala na svet jar a práve ona zabezpečovala striedanie ročných období.
Elefsina alebo Eleusis bolo jedno z piatich najvýznamnejších posvätných miest starovekého Grécka. Po posvätných cestách sem prichádzali pútnici po súši aj po mori. Z bájnych rituálov, Eleusínskych mystérií, sa zachovalo veľmi málo. Vieme však o procesiách a vieme, že sa týkali bohýň Demetery a Persefony.
Dnes už je ich svedkom len archeologické nálezisko, z ktorého je krásny výhľad na more. Elefsina je prístav aj pohrebisko lodí, zhrdzavené vraky čnejú z vody.
Keď sa rozhliadnete dookola, vidíte komíny fabrík z devätnásteho storočia, kedy bolo mesto jedným z najväčších priemyselných centier v Grécku. Teraz sú elefsínske fabriky už len pamätníky priemyselnej histórie, industriálnu atmosféru však mestu dávajú svetlá a horiaci komín neďalekej rafinérie.
Ceremoniál s loďami na mori
Kultúrne podujatia v rámci otváracieho víkendu Európskeho hlavného mesta kultúry Eleusis 2023 zahŕňali všetko, čím mesto v minulosti žilo a žije aj teraz. V deň otvorenia sa ním vinuli procesie, väčšie aj menšie sprievody ľudí v krojoch, zneli ľudové piesne a tancovali sa tance. Bežci z Atén bežali do Elefsiny 21 km, cirkusanti z TimeCirkus sem prišli pešo až z Antwerp. Na oficiálnom otvorení sa ľuďom prihovárala prezidentka aj ministerka kultúry Grécka, Európske hlavné mesto kultúry Eleusis 2023 slávnostne otvoril primátor.
Oficiálne otvorenie bola veľkolepá produkcia pre televíziu - špeciálna svetelná show a choreografia lodí na mori, za sprievodu hudby a spevu. Ale všetko ostatné odrážalo veľkosť mesta. Na Atény by toho bolo málo, no 30 tisícové mesto zažilo pestrú zmes podujatí.
Malé koncerty či vystúpenia na balkónoch a v oknách okolo pobrežia, DJky zo súčasných a minulých EHMK v zrevitalizovanej starej fabrike, výstavy a inštalácie v zrekonštruovaných budovách. Nechýbala ani výstava o Meline Mercouri, gréckej herečke a ministerke kultúry, ktorá založila projekt Európskych hlavných miest kultúry. Na archeologickom nálezisku v špeciálnej prehliadke nechali účastníkom a účastníčkam zažiť, ako mohli prebiehať eleusínske mystériá.
Poučenia z Grécka
Z Elefsiny sme si doniesli množstvo poučení. Napríklad, že aj v Grécku môže počasie narušiť program a zimné otvorenie v Trenčíne musíme veľmi dobre pripraviť na rôzne alternatívy.
Otvorenia iných Európskych hlavných miest kultúry nám tiež ukazujú, že treba rátať aj s tým, že v januári 2026 mesto nemusí byť tip-top. Rekonštrukcie neboli dokončené minulý rok v Novom Sade, tento rok vo Veszpréme a v Elefsine sme tiež obchádzali námestie pri pešej zóne uzavreté pre prebiehajúce práce. Ani chodníky nemali perfektné, ani v meste nebolo dosť ubytovacích kapacít – hostia boli ubytovaní aj 21 km ďalej, v Aténach.
Európske hlavné mesto kultúry však nie je o jednom roku titulu. Je to o zmene, ktorou mesto a región prechádza. O zmene fyzického prostredia, a tiež o zmene myslenia. V Elefsine na nás dojem nespravili len podujatia, výstavy, zrekonštruovaná fabrika, archeologické nálezisko či výhľady. Ale aj bežní ľudia – čašník, ktorý nám z vlastnej iniciatívy rozrátal účet, recepčná, ktorá nám navrhla dobu odubytovania o jednej poobede, obchodník, čo mi daroval mandarínku na ochutnanie...
Aj v Trenčíne v roku 2026 bude dôležité, či budeme dostatočne milí. Ľudia, ktorí k nám prídu, napríklad ocenia, či sa vôbec budeme snažiť im porozumieť.
Foto: Archív Eleusis 2023