Prečo treba počúvať zvuky krajiny? 
 

Svojou činnosťou pretvárame svet okolo seba a meníme tak aj to, ako znie. Staviame mestá, cesty, železnice, mosty. Vnímame pri tom, ako meníme zvuk krajiny? Čomu tým vystavujeme iné živé tvory, s ktorými tieto miesta zdieľame? A ako by znelo územie Trenčína, keby tu nikdy nežil človek? 
 

Z výskumov vieme, že mnoho živočíchov, od tých najdrobnejších po tie najväčšie, vydáva zvuky. V zdravom priestore je rôznymi živočíchmi obsadené celé zvukové spektrum – od jeho najnižšej časti (hmyz), cez ľuďmi počuteľné frekvencie (vtáky a iné) až po vysoké, uchom nepočuteľné zvuky (netopiere). Mimochodom, napríklad veľryby obsadzujú podľa vedcov viaceré časti tohto spektra. Niektoré druhy veľrýb by mohli vedieť produkovať a počuť zvuky pod 10 Hz a iné až v hladine 200-tisíc Hz – oboje za hranicami vnímania ľudského ucha. Ale veľryby v Trenčíne (momentálne) nežijú.  

Žije tu však s nami množstvo vtákov. Podľa ornitológov sa v období rokov 2009 až 2019 na území Trenčína vyskytovalo 187 vtáčích druhov, z ktorých mnohé prirodzene žijú práve v okolí Váhu. Je to pekné číslo, no aj tak je to o 21 druhov menej než v predchádzajúcom desaťročí. 
 

My ľudia však máme jednu pozoruhodnú vlastnosť. Ak niečo bližšie spoznáme, meníme k tomu svoj postoj a tak vzniká vzťah. To, čo je nám známe a blízke, začíname považovať za prirodzenú súčasť nášho života. 

Preto nám dovoľte zoznámiť vás! Vitajte na starom železničnom moste v Trenčíne, pri rieke Váh, v obklopení rastlín a živočíchov, ktoré tu žijú oveľa dlhšie ako my. Od jesene do jari mnohé z týchto druhov spia alebo fungujú v „upokojenom“ zimnom režime. Už onedlho sa však začnú preberať a ako prvé z nich budeme počuť práve vtáky, ktoré začínajú svojím spevom vábiť partnerov už s prvými náznakmi jari.  
 

Kým sa na jar ozvú, pozývame vás bližšie ich spoznať: žlnu zelenú, brhlíka obyčajného, pinku obyčajnú, sedmohláska hájového a mnoho ďalších. Svojím spevom vám dajú vedieť, že tu ešte stále sú. A možno zasadia semienko premýšlania o tom, čo musí každý z nás urobiť, aby sa jar, ako si ju pamätáme – pestrá a prekypujúca životom – naďalej vracala rok čo rok.