top of page

Ulice so zážitkom pre ľudí

Najväčší projekt Európskeho hlavného mesta kultúry, Mesto pretvorené, sa venuje verejnému priestoru. V rámci neho sme otvorili tému zahltenia reklamou a na svoju pozíciu nastúpil mestský kurátor, ktorý má dohľad nad verejným priestorom vo svojej kompetencii. S urbanistkou Líviou Gažovou, ktorá sa v tíme Trenčín 2026 venuje projektom architektúry a verejného priestoru, sa rozprávame o ďalších možnostiach skvalitnenia života v meste.  


Urbanistka Lívia Gažová prednáša počas Cities in Placemaking

Foto: Archív Cities in Placemaking 


Vo verejnom priestore sa pohybujeme každý deň. Uvedomujeme si, čo a ako na nás na ulici vplýva?  

Poviem to na príklade dovolenkových destinácií, kam si chodíme oddýchnuť. Prechádzame sa malými uličkami, kde sú kaviarničky, hrajú sa tam deti, ľudia posedávajú, je to bezpečný priestor, v ktorom sa nemusíme každú chvíľu obzerať, či nás nezrazí auto. Vnímame to ako príjemné priestory a tie robia príjemné zážitky. Keď však prídeme domov, už to nevyžadujeme.  

 

Sme zvyknutí na širšie ulice... 

 

Celosvetovo, keď sa v druhej polovici 20. storočia plánovali mestá, boli tvorené pre presun autami a MHD. Ulice sa navrhovali ako rovné, dlhé, široké, s vysokými budovami, ktoré ľudí nelákajú, aby sa zastavili, s hustou dopravou a nekonečne rovným chodníkom.  

 

Pri širokých uliciach hovoríš o vysokých budovách, pri užších uliciach som si predstavila skôr nižšie budovy.  

 

Človek sa cíti príjemnejšie, keď má budova iba niekoľko poschodí. Platí to pre človeka, ktorý ide po ulici aj pre ľudí, ktorí napríklad bývajú v takej bytovke. Vtedy majú väčší kontakt s okolím aj záujem o verejný priestor. Používame na to výraz ľudská mierka, ktorý popisuje pomer ulíc k výške budov. Niektorí ľudia na sídliskách v panelákoch sú od priestoru pod nimi natoľko vzdialení, že k nemu nemajú vzťah.    

 

Celé mestá neprestaviame. Existuje niečo, čo by nám pomohlo cítiť sa dobre aj na ulici s vyššími budovami? 

 

Ten najväčší zážitok z ulice, až 80 percent, máme vďaka parteru – prízemiu budov. Pri pohybe sa obzeráme okolo seba, čo nám ulica ponúka. V 60. rokoch 20 storočia robili manželia - urbanista Jan Gehl a psychologička Ingrid Gehl - výskum o tom, ako sa ľudia pohybujú a správajú v rôznych mestských priestoroch a ako ich využívajú. Tento výskum sa už rokmi osvedčil a popisuje, ako príjemné priestory vyzerajú. Sú to miesta, kde sa ľudia zastavia, kde sa zvyknú stretávať, sú to miesta s identitou, ktoré všetci poznajú.  



Prvky na spríjemnenie ulíc pre ľudí. Zdroj: Tactical Urbanist's Guide



Niekedy ulicou len prebehneme a ani si nevšimneme miesta, kde by bolo pekné sa zastaviť. Čo by mohlo pomôcť ľuďom vytvoriť si k priestoru vzťah aj bez toho, aby sme hneď investovali do rekonštrukcie?


Jedným z riešení môže byť napríklad dočasné otvorenie ulice pre ľudí. Vtedy si človek môže uvedomiť, ako ulica vyzerá. Neprechádza ňou autom, neponáhľa sa, spoznáva architektúru, začne priestor vnímať. Takéto dočasné podujatia alebo intervencie ukážu priestor v inom duchu, vedia byť veľmi prekvapivé. Za málo peňazí nechajú ľudí zažiť, aké by miesto mohlo byť. 

 

V Trenčíne na to máme krásny príklad - Trenčín na korze na Ulici 1. mája. 

 

Áno, presne tak. Vďaka podujatiu si množstvo ľudí všimlo Ulicu 1. mája. V rámci rekonštrukcie sa Ulica definitívne otvorí pre ľudí, ktorí s tým už majú spojený príjemný zážitok. Mimochodom, práve s Trenčín na korze chystáme podobné podujatie na inej ulici s veľkým potenciálom.   

 

 


 

0 comments

Comments


bottom of page