Skúsená odborníčka na rozvoj publika Leonie Hodkevitch v Trenčíne učila, ako pracovať s rôznymi typmi publika a ako ho rozvíjať
Leonie Hodkevitch sa narodila v bulharskej Sofii a vyrastala vo Viedni v Rakúsku. Získala magisterský titul v odbore sociálna a kultúrna antropológia, španielska filológia a francúzska filológia. Fascinácia Leonie a jej angažovanosť v oblasti kultúry viedli k založeniu platformy Clearly Culture, ktorá sa usiluje o inklúziu prostredníctvom inovatívnych vzdelávacích programov. Leonie je tiež zakladateľkou postgraduálneho štúdia kultúrneho manažmentu na Viedenskej univerzite a dlhoročnou členkou poroty odborníkov Európskej únie. Vyučuje kultúrny manažment na významných univerzitách v Európe a USA.
Vo svojom workshope sa Leonie venovala témam, ako je získavanie, vzdelávanie a prilákanie publika, zapájanie rôznych komunít, a najmä „atypického" publika“. Leonie je presvedčená, že medzi nástroje rozvoja publika patria stratégie kultúrneho sprostredkovania, vzťahový marketing a budovanie komunity. Účastníci jej seminárov si tieto nadobudnuté vedomosti prenášajú do každodennej praxe, v ktorej sa učia, ako implementovať nástroje a stratégie a ako sa na tú istú problematiku pozrieť z novej perspektívy.
TRENČÍN 2026
Ako môžu kultúrni manažéri v Trenčíne dosiahnuť, aby sa kultúrnych podujatí zúčastňovalo viac ľudí?
Čarovným trikom je budovanie vzťahov s publikom. Ak chceme, aby naši diváci chodili pravidelne a priviedli si priateľov, nemôžeme ich držať na dištanc.
Aké kultúrne podujatia si mala možnosť navštíviť počas svojho pobytu na Slovensku, resp. v Trenčíne?
Strávila som tu len dva večery, a v prvý večer som prišla neskoro. Počas týchto dvoch večerov som teda robila to, čo mám najradšej – absolvovala som rozsiahlu prechádzku týmto krásnym mestom a zašla som na večeru s novými priateľmi z úžasného tímu Trenčín 2026 a zo samosprávy. Mesto ma očarilo – hrad s úchvatným výhľadom, pôsobivá synagóga, kaviarne a bary mali svoju dušu. V Trenčíne sa stretáva elegantná veľkolepá minulosť a živá, sľubná budúcnosť a atmosféra je skvelá!
Aké nové poznatky a kontakty si odnášaš z návštevy Trenčína?
Veľmi sa mi páčilo, že počas dvoch dní spoločnej práce sa účastníci workshopu otvorili a podelili o svoje starosti, výzvy, nádeje a riešenia. Nadobudla som trochu predstavu o „trenčianskom spôsobe života“, a to si hlboko vážim. Odnášam si to so sebou, ten trenčiansky pocit! Určite by som sa rada vrátila a pokračovala v rozhovoroch s ľuďmi, ktorých som stretla, chcela by som si ich uchovať vo svojom živote.
Ako sa ti pracovalo s účastníkmi workshopu v Trenčíne?
Skús nám porozprávať o svojom workshope, ktorý si viedla v rámci návštevy Trenčína. Aké momenty ti utkveli v pamäti?
Úprimná a inteligentná výmena názorov bola veľmi príjemná! Workshop je interaktívny a zahŕňa cvičenia, roleplay, prezentácie a diskusie. Ľudia sa vždy veľmi zaujímali o projekty svojich kolegov a ich nadšenie a rešpekt sa nikdy nezmenili. Musí byť super pracovať v takomto tíme.
Trenčín je mesto vo východnej Európe, ako vnímaš tunajšiu kultúrnu scénu v porovnaní s rakúskymi mestami? Čo môže Trenčín urobiť pre zlepšenie svojej kultúrnej úrovne?
Zdá sa mi, že kultúrna úroveň je tu už teraz vysoká! Nie, nemám rada porovnávanie úrovne rôznych miest z hľadiska dobrého a zlého, to nemá zmysel. Dôležité je, či je kultúrna ponuka relevantná pre miestnu komunitu vrátane turistov a uspokojuje ich potreby. Trenčín má vzrušujúcu a rozmanitú históriu, ktorú doslova cítiť na každom rohu, a predbieha aj trendy. Myslím si, že najdôležitejšie je zostať v kontakte s miestnymi komunitami, spolupracovať s nimi a uistiť sa, že všetci sú zapojení alebo zastúpení. Práve to robí kultúrne pozadie silným a udržateľným.
KNOW HOW
Keby si mala malému dieťaťu vysvetliť, čo znamená rozvoj publika, ako by si to opísala?
Rozvoj publika je, že ak chceš zmrzlinu, ale ja chcem, aby si zjedol pizzu, zistím, čo máš rád na zmrzline a mohol by si si to vychutnať aj na pizzi.
V ktorých oblastiach sa môžeme stretnúť s rozvojom publika? Dá sa toto know-how uplatniť alebo implementovať aj v iných spoločenských oblastiach?
Keď už hovoríme o malých deťoch, presvedčiť malé dieťa, aby prehltlo horký liek s trochou cukru ako Mary Poppins, je už rozvoj publika. Umenie a kultúra sú pre niektorých ľudí ako horký liek, nie sú na ne zvyknutí, ale nevedia, že to bude príjemný a ľahký zážitok. Takže ich musíme presvedčiť, aby to skúsili, vysvetliť, pomôcť pochopiť a zbúrať bariéry.
Aké sú najefektívnejšie spôsoby vzdelávania vášho publika?
Je to naopak. Rozvoj publika ako vzdelávanie nášho publika. Rozvoj publika je proces, ktorý kladie potreby a záujmy vášho publika do centra pozornosti vašej organizácie. Robíme to tak, že namiesto dohadov zisťujeme, čo naše publikum potrebuje, jednoducho sa ho pýtame. Potom na to môžeme reagovať viacerými spôsobmi.
V dnešnom rýchlom svete, keď sa každý uchádza o pozornosť človeka, je ťažké zapôsobiť. Aké sú tvoje triky alebo tipy na upútanie pozornosti publika?
Triky tu nefungujú. To, čo funguje, je úprimná hlboká angažovanosť v tom, čo komunity potrebujú. To neznamená, že musíme prispôsobiť naše kreatívne nápady a program cieľovým skupinám. Znamená to, že musíme mať zástupcov relevantných cieľových skupín ako účastníkov a prispievateľov našej práce.
Tvoje odborné znalosti sú predovšetkým v oblasti rozvoja publika. Ako si sa dostala k tejto disciplíne? Aké ďalšie oblasti ťa zaujímajú?
Som spisovateľka beletrie, kultúrna producentka a docentka pre kultúrny manažment a jeho najväčšie výzvy – sponzoring, interkultúrnu komunikáciu, rozvoj publika a sociálnu spravodlivosť. S kultúrnou produkciou som začala, pretože písanie je osamelá a izolovaná práca a ja som spoločenský tvor. Začala som učiť kultúrny manažment, pretože sme robili chyby pri organizovaní kultúrnych projektov. Takže každá z nich je riešením a výzvou pre druhú činnosť.
RÝCHLY KVÍZ
Čas na rýchly kvíz. Vyber si, čo je tvojmu srdcu bližšie, Leonie.
Borovička alebo pivo? Borovička. Viete, nie som fanúšičkou piva.
Tradícia alebo inovácia? To najlepšie z oboch. Inovácia s iskrou tradície. Tradícia v architektúre a kuchyni, inovácia v občianskej spoločnosti a tolerancii.
Minerálne pramene alebo kúpeľné oplátky? Aký je medzi nimi rozdiel, nie sú si celkom blízke? Kúpele vždy znejú dobre.
Tradičné slovenské jedlo Halušky alebo pečená kačka? Halušky boli úžasné.
OTÁZKY NA ZAMYSLENIE
Teraz máme priestor na otázky na zamyslenie, Leonie.
Na čo by si sa chcela opýtať primátora Trenčína?
Ktorými tromi slovami vstúpi Trenčín 2026 do histórie?
Spýtaj sa organizátorov Trenčín 2026 na niečo, čo by si rada vedela.
Ktorými tromi slovami vstúpi Trenčín 2026 do histórie?
Máš priestor položiť účastníkom seminára jednu otázku. Čo by si sa od nich rada dozvedela?
Čo by ste chceli vo vašom meste zachovať a čo zmeniť, a sú tieto dve veci kompatibilné?
Agata Etmanowicz vysvetlila, ako zapojiť a rozvíjať publikum v rámci projektu Trenčín 2026 – Európske hlavné mesto kultúry
Agata Etmanowitcz už viac ako desať rokov spolu s nadáciou Impact Foundation pomáha kultúrnym organizáciám umiestniť publikum do centra všetkého, čo robia (šírením radosti z práce podľa filozofie zapojenia publika a jej kombináciou so strategickým prístupom rozvoja publika).
Agata pracuje v kultúre celý život. V oblasti kultúry sa angažuje z rôznych hľadísk: od technickej produkcie a koordinácie dostupnosti umeleckých podujatí až po spoluvytváranie európskej kultúrnej politiky. Podpora kolegov z oblasti kultúry bola vždy dôležitou súčasťou jej práce – v dielňach aj „v teréne“, prostredníctvom štruktúr verejných inštitúcií, medzinárodných organizácií a mimovládnych organizácií. Verí v spoločenskú užitočnosť. To platí pre oboje: jej súkromný aj profesionálny život.
Spolu s nadáciou Impact Foundation presadzuje prístup A2, ktorý spája rozvoj publika a prístupnosť (pretože „jedno bez druhého nejde“). Nadácia Impact spolupracovala s Trenčínom 2026 na historicky prvej „Easy-to-read“ verzii bid booku (projektu/plánu) Európskeho hlavného mesta kultúry.
TRENČÍN 2026
Čo bolo tvojou úlohou, a čo ti priniesla spolupráca s Trenčínom 2026 ako Európskym hlavným mestom kultúry?
Dúfam, že tu môžem odkazovať nielen na minulosť, ale aj na budúcu spoluprácu. Stretli sme sa už počas procesu kandidatúry. Veľa sme sa rozprávali o divákoch a dôležitosti rovnakého prístupu ku všetkým ľuďom. Viedla som workshopy pre tím Trenčín 2026 aj pre ľudí z oblasti kultúry. Výsledkom sú dve veci: prvá „Easy-to-read“ verzia knihy ponúk pre Európske hlavné mesto kultúry a zostavenie dlhodobého akčného plánu Rozvíjanie prístupnosti. „Easy-to-read“ je v skutočnosti dosť ťažké napísať. Veľmi si ceníme nadšenú reakciu Trenčína 2026 na myšlienku urobiť v prvom rade „Easy-to-read“, a tiež ich zapojenie do procesu.
Pokiaľ ide o budúcnosť, ako som už spomínala, existuje plán podpory Trenčína a trenčianskeho kultúrneho sektora, aby sa stal prístupnejším pre všetkých ľudí. Tento plán zahŕňa opatrenia týkajúce sa fyzických priestorov, a tiež organizácie kultúrnych podujatí (od komunikácie, cez obsah až po získavanie spätnej väzby). Od mapovania až po školenia a vytvorenie usmernení a kontrolných zoznamov, ktoré majú pomôcť pracovníkom v oblasti kultúry pri príprave čo najpriateľskejších a najprívetivejších projektov.
Mohla by si vysvetliť, čo je to „Easy-to-read“? A potom by sme to mohli presunúť sem, aby to bolo prirodzenejšie?
„Easy-to-read“ je spôsob, ako uľahčiť pochopenie písomných informácií. Zvyčajne kombinuje krátke vety bez žargónu s jednoduchými a jasnými obrázkami, ktoré pomáhajú vysvetliť obsah. Často je užitočný pre ľudí s poruchami učenia, ale v skutočnosti je prospešný pre VŠETKÝCH ľudí.
Čo by si odporučila predstaviteľom mesta, ktorí sa zameriavajú na rozvoj publika v oblasti kultúrnych podujatí v meste?
Pokiaľ ide o predstaviteľov mesta, povedala by som, že ich úloha je najmä v oblasti kultúrnej politiky. Takže by som povedala: premýšľajte o vytvorení mechanizmov na organizačný rozvoj publika, vrátane rozvoja publika v kultúrnej politike mesta. To znamená investície do budovania kapacít v oblasti rozvoja publika. Dôležité je aj prehodnotenie ukazovateľov, pokiaľ ide o prerozdeľovanie finančných zdrojov. Taktiež podpora sektora prostredníctvom výskumu publika. To všetko by sa malo uskutočňovať v neustálom dialógu s kultúrnym sektorom.
Aké mesto by mohlo byť inšpiráciou pre Trenčín, ak hovoríme o práci s návštevníkmi kultúrnych inštitúcií v meste?
Myslím si, že Trenčín by mal byť inšpiráciou pre Trenčín. Trenčín je len jeden. Každé mesto je iné. Má iný príbeh a históriu. Takisto každá kultúrna inštitúcia je iná. V priebehu rokov sme spolupracovali s rôznymi mestami po celej Európe (a nielen s tými, ktoré sa stali alebo sa stanú európskymi hlavnými mestami kultúry). Všetky majú jedno spoločné: v každom meste žijú ľudia, ktorým na tomto meste záleží a chcú ho zmeniť k lepšiemu. To isté platí aj pre kultúrne organizácie.
Som presvedčená, že najdôležitejšie je načúvať ľuďom a vytvárať bezpečné prostredie pre rozhovory aj pre zmeny: kde ľudia môžu spojiť všetky svoje schopnosti a vedomosti, uvoľniť sa a prebudiť predstavivosť. A uskutočňovať veci. Pre seba, pre svoje publikum a pre návštevníkov. Na mieru.
Aké vedomosti získali účastníci tvojich workshopov v Trenčíne?
Mali by sme sa ich na to opýtať. Ja môžem hovoriť len o tom, o čo som sa usilovala a v čo som dúfala. Predovšetkým podeliť sa o to, ako my, Impact Foundation, vnímame rozvoj publika a zapojenie publika – že je to kombinácia prístupu a strategického plánovania. Že je to vždy proces, do ktorého sa zapája celá organizácia. Že to nie je súbor trikov, nie je to projekt. Vyžaduje si to čas a úsilie. Podelila som sa aj o našu koncepciu kombinujúcu rozvoj publika a prístupnosť, ktorú nazývame „a²“. Je veľmi silne obsiahnutá vo všetkom, čo robíme. Snažila som sa teda ukázať, odkiaľ pochádza a ako môže fungovať v praxi. Ukázala som aj veľa praktických príkladov z našej praxe. A samozrejme mi bolo veľmi ľúto, že som s touto skupinou nemala viac času. Je to skvelá partia!
KNOW-HOW
Ako si začala pracovať s rozvojom publika?
Bolo to asi pred pätnástimi rokmi, keď som dosť pracovala na medzinárodnej úrovni s mojou priateľkou a partnerkou v nadácii Impact Foundation, Agnieszkou Wlazeł. Spolu sme narazili na tento termín, na túto metódu, ktorá sa volá „rozvoj publika“. Naša prvá myšlienka bola: „Aha, to je názov pre to, čo robíme!“ Bolo to ešte v čase, keď sme organizovali najmä umelecké projekty. Okrem iného sme robili veľký festival na podporu a propagáciu nezávislej umeleckej scény vo Varšave. Nebudem tu zachádzať do prílišných detailov, ale kľúčové bolo, že publikum bolo vždy v centre všetkého, čo sme robili. Časť programu festivalu sa vytvárala s publikom, na čo sme využívali mnoho rôznych nástrojov. Robili sme aj prieskum publika: aby sme ho lepšie spoznali, lepšie pochopili jeho potreby a v dôsledku toho sa s ním lepšie spojili. Keď sme sa teda dozvedeli, že „anglicky hovoriaca časť sveta“ má niečo, čo sa nazýva „rozvoj publika“, naša okamžitá reakcia bola: ponorme sa do toho, pozrime sa, o čo ide. Tak sme to urobili... A odvtedy sme sa nikdy nezastavili.
Aké sú najlepšie príklady zapojenia publika, ktoré ti napadajú?
Opäť je ťažko povedať, pretože neexistujú univerzálne dobré alebo zlé príklady, niečo „najlepšie“ pre jednu organizáciu môže byť pre druhú nie až tak dobré, a my sa pozeráme na dlhodobé procesy. Každý je iný, každý je veľmi spojený s konkrétnou situáciou danej organizácie v jej konkrétnom prostredí.
Aké sú najčastejšie prekážky, ktoré bránia rozvoju zapojenia publika?
Všetko, čo tu hovorím, je tak či onak zovšeobecnením, ale vychádza to z mnohých organizácií, s ktorými sme pracovali viac ako desať rokov. Na vrchole môjho zoznamu by bola nesprávna predstava o tom, čo je to zapojenie publika. Vnímanie zapojenia publika nie ako proces, ale skôr ako súbor rýchlych riešení. Náhodné, čiastkové akcie namiesto dlhodobého plánovania. Nedostatočné zapojenie celej organizácie. Nepoznanie seba samých ako organizácie a nedostatočné poznanie nášho publika.
Ako by si zaujala deti, rodičov a starých rodičov, ktorí prichádzajú na kultúrne podujatie? Ako príklad použime výstavu súčasného výtvarného umenia.
Hm, ak by ste uviedli konkrétnu organizáciu a veľmi konkrétnu výstavu, veľmi rada by som vytvorila nápady. Ale podotýkam: to práve nie je ani rozvoj publika, ani zapojenie publika. Pripadá mi to skôr ako cvičenie v plánovaní dobrej propagačnej kampane. Na vytvorenie plánu zapojenia publika by som potrebovala poznať organizáciu. Všetko, čo sa o nej dá vedieť. A predovšetkým: poznať publikum. Existujúce aj potenciálne. Sú tie deti, rodičia a starí rodičia už divákmi súčasného vizuálneho umenia? Sú to existujúci alebo potenciálni diváci tejto konkrétnej inštitúcie? A nasledovalo by ešte veľa otázok.
Ako sa podľa teba darí mestám vo východnej Európe v zameriavaní sa na prácu s publikom?
Nie som si istá, ako odpovedať na túto otázku, pretože mestá skôr s publikom nepracujú. Ak sa ma pýtate na kultúrne organizácie/inštitúcie v stredovýchodnej alebo východnej Európe (v rámci Európskej únie aj mimo nej), povedala by som, že sa nijako nelíšia od ostatných krajín nášho kontinentu. Sú tu veľmi šikovní a zanietení ľudia, ktorí okolo seba budujú úžasné organizácie, ktoré si počínajú skvele, pokiaľ ide o dlhodobé plánovanie a zapojenie publika. A niektorým sa to až tak dobre nedarí...
A pokiaľ ide o mestá, je to podobné: niektoré mestá majú vypracované kultúrne stratégie, ktoré si uvedomujú slabé a silné stránky svojho kultúrneho sektora, sú otvorené dialógu s kultúrnym sektorom a reagujú na jeho potreby, ovplyvňujú a podporujú kultúrny sektor v úsilí byť relevantný a zaujímavý pre svoje publikum. A tie mestá, ktoré nie sú... Nakoniec, všetko je to o ľuďoch vo vedúcich pozíciách, a vždy je to voľba: akou organizáciou alebo akým mestom chcete byť...
RÝCHLY KVÍZ
Čas na rýchly kvíz. Vyber si, čo je tvojmu srdcu bližšie, Agata.
Vo všetkých prípadoch by som si asi vybrala oboje 🙂 Ale ak si mám vybrať len jedno...
Borovička alebo pivo? Borovička
Tradícia alebo inovácia? Inovácia
Minerálne pramene alebo kúpeľné oplátky? Minerálne pramene
Tradičné slovenské jedlo Halušky alebo pečená kačka? Dnes by to boli Halušky!
OTÁZKY NA ZAMYSLENIE
Teraz máme priestor na otázky na zamyslenie, Agáta.
Čo by si sa chcela spýtať primátora Trenčína?
Len jednu otázku? A dostanem na ňu odpoveď? :)
Ak len jednu, tak možno: Keď zavriete oči a pomyslíte na Trenčín po roku 2026, aký podľa vás zanechá tento projekt odkaz?
Spýtaj sa organizátorov Trenčín 2026 na niečo, čo by si rada vedela.
Ak by ste mali jedno želanie a mohli si priať jednu vec, čokoľvek, čo by vám pomohlo pri realizácii tohto obrovského procesu EHMK, čo by to bolo?
Máš priestor položiť účastníkom seminára jednu otázku. Čo by si sa od nich rada dozvedela?
Môžem vám nejako pomôcť vo vašom úsilí o lepšie prepojenie s vaším publikom? Ak áno, viete, kde ma nájsť!
Natalie Giorgadze vysvetľuje: Ako sa orientovať ako kultúrna organizácia v zložitom politickom, sociálnom a kultúrnom prostredí
Natalie je komunitná manažérka a odborníčka na komunikáciu s bohatými skúsenosťami v neziskovom sektore. Priťahuje ju sila slov, a tak vášnivo hľadá nové, kreatívne a efektívne spôsoby rozprávania príbehov – príbehov, ktoré inšpirujú a motivujú k činom. Pred nástupom do organizácie Culture Action Europe pracovala Natalie ako komunikačná pracovníčka v organizácii Women in Development Europe a ako nezávislá spisovateľka a projektová riešiteľka v crossmediálnom projekte Indigo. Jej predchádzajúce skúsenosti z mimovládnych organizácií zahŕňajú prácu pre ľudské práva a environmentálne siete. Natalie je vyštudovaná novinárka a má vysokoškolský titul v odbore kultúry a rozvojových štúdií.
Aké sú silné stránky projektu Trenčín 2026, a aké sú jeho slabé stránky?
Už slogan projektu Trenčín 2026 „pestovanie zvedavosti“ stanovuje východiskový bod pre inšpiratívny a magický rok, ktorý nás čaká. Kultúra a umenie sú tu na to, aby udržiavali a rozvíjali našu zvedavosť dozvedieť sa viac, experimentovať a prekračovať hranice, ktoré sa z prvého pohľadu môžu zdať neprekročiteľné. Hravosť navrhovanej vízie Trenčína 2026 – zoskupenie jeho programu a aktivít okolo konceptov spoločných záujmov, hravosti a inovácií – vytvára očakávania, že tento rok bude inkluzívny (pre všetky komunity), že vytvorí priestor na dialóg a konverzáciu, ako aj bezpečný priestor na experimentovanie a zlyhanie. Pre mesto by bolo nesmierne dôležité a náročné tieto očakávania dodržať.
Ako môžu manažéri kultúry využiť médiá vo svoj prospech?
Pestovanie zvedavosti a vzťahov s médiami sú pre umelcov a kultúrnych pracovníkov dôležitou investíciou, hoci nie vždy veľmi jednoduchou. Manažéri kultúry by mali získať zručnosti v práci so svetom médií, čo si často vyžaduje „hrať hru“ tohto odvetvia.
Ako môžu kultúrni manažéri v Trenčíne zlepšiť pracovné podmienky pre miestnych umelcov?
Často sa stáva, že hlavnou slabinou Európskeho hlavného mesta kultúry je nerovnomerné a nedostatočné zapojenie rozmanitosti kultúrneho sektora v rámci miest. Trenčín musí zmapovať všetky kultúrne subjekty v rámci mesta a regiónu, najmä tie, ktoré pôsobia na okraji, tie, ktoré sú menšie a menej viditeľné, aby sa zmysluplne zapojili a vytvárali príležitosti. A nikdy si nezabudnúť položiť otázku: Dostal umelec zaplatené?
V čom vidíš prínos účasti kultúrnych organizácií v medzinárodných sieťach, a čo by si odporučila mestu Trenčín v jeho stratégii?
Účasť v medzinárodných kultúrnych sieťach vytvára nové možnosti vzdelávania a budovania kapacít, otvára cesty pre cezhraničnú spoluprácu a neprebádané priestory, či už ide o debaty, výskum alebo vzájomnú výmenu a poznanie. Okrem toho, že otvára možnosti nadväzovania kontaktov, umožňuje aj internacionalizáciu kultúrnych činiteľov, miest alebo regiónov, aby sa spojili s partnermi v celej Európe a mimo nej.
KNOW-HOW
Čo by si poradila kultúrnym manažérom, ktorí sa musia orientovať v prostredí kultúrnej politiky EÚ?
Staňte sa členmi siete Culture Action Europe, ktorá je hlavnou európskou kultúrnou sieťou a prvým miestom, kam sa môžete obrátiť, aby ste získali informovaný názor a diskutovali o umení a kultúrnej politike v EÚ. Sieť je tu na to, aby uľahčila orientáciu v prostredí kultúrnej politiky EÚ, kam niekedy môže byť ťažké nájsť cestu.
Aké používaš vo svojej profesii nástroje na uľahčenie práce? Môže to byť inšpiráciou pre ostatných ľudí pracujúcich v kultúrnom sektore.
Zaoberanie sa spoluprácou a dôvera v kolektívnu inteligenciu vždy robia prácu zaujímavejšou a mnohostrannou.
Ako je podľa teba najlepšie stanoviť program cieľov trvalo udržateľného rozvoja?
V Culture Action Europe sa riadime usmerneniami SHIFT na realizáciu zeleného prechodu v rámci sieti. Usmernenia, ktoré môžu byť veľmi užitočné, nájdete tu.
Na čo by sme nemali zabúdať, ak sme na vysokých manažérskych pozíciách v kultúrnom sektore? Máš osobné alebo profesionálne tipy zo svojich skúseností, o ktoré by sme sa mohli podeliť so svetom?
Buďte otvorení, zvedaví a učte sa od ostatných – bez ohľadu na pozíciu – všetci máme vedomosti a skúsenosti, o ktoré sa môžeme podeliť!
RÝCHLY KVÍZ
Čas na rýchly kvíz. Vyber si, čo je tvojmu srdcu bližšie, Natalie.
Borovička alebo pivo? Borovička v zime a pivo v lete :)
Tradícia alebo inovácia? Inovácia podporená tradíciou.
Minerálne pramene alebo kúpeľné oplátky? Minerálne vody v lete a kúpeľné oplátky v zime.
Tradičné slovenské jedlo Halušky alebo pečená kačka? Budem sa musieť vrátiť na Slovensko, aby som ochutnala Halušky.
OTÁZKY NA ZAMYSLENIE
Teraz máme priestor na otázky na zamyslenie, Natalie.
Na čo by si sa chcela opýtať primátora Trenčína?
Keď uvažujete o ľudských právach, beriete do úvahy kultúrne práva, kultúrnu demokraciu a prístup a účasť na kultúrnom živote vašich občanov? Ak áno, aké sú vaše stratégie?
Spýtaj sa organizátorov Trenčín 2026 na niečo, čo by si rada vedela.
Ako plánujete vytvoriť viac príležitostí internalizácie pre miestnych kultúrnych činiteľov?
Máš priestor položiť účastníkom seminára jednu otázku. Čo by si sa od nich rada dozvedela?
Čo ste si z workshopu odniesli, a čo by ste chceli uplatniť vo svojej práci?
Kultúrny manažment a budovanie značky. V rámci projektu Trenčín 2026 Roman Zámečník objasnil, ako tieto dva svety spolu súvisia
Roman je spoluzakladateľom a stratégom z agentúry YYY, kde sa podieľal na tvorbe značiek ako CZC.CZ, Direct Pojišťovna, Modrá pyramída, Vivantis, KetoDiet či Hedepy online therapy. S platformou Hedepy je spojený aj ako jej zakladateľ a v súčasnosti pracuje na jej rozšírení do 8 európskych krajín.
Jeho workshop sa zaoberal tým, čo je to značka, prečo by sa účastníci mali o samotnú značku zaujímať, ako financovať alebo spolufinancovať značku, a ako prebieha proces budovania úspešnej značky. Účastníci si potom všetko vyskúšali na svojich značkách v zrýchlenom workshope.
Roman, povedz nám, čím je podľa teba Trenčín 2026 výnimočný?
Z rozhovorov a diskusií s organizátormi je to pre mňa hlavne obrovské porozumenie miestnej komunite vďaka hĺbkovému prieskumu a rozhovorom, a na tom je naozaj založený dizajn celého projektu. Verím, že to pomôže vytvoriť jedinečný zážitok nielen pre miestnych obyvateľov, ale aj pre návštevníkov.
Ako môže značka pomôcť v celom procese uchádzania sa o titul Európske mesto kultúry?
Značka má vplyv takmer na všetko, čo robíme s našou organizáciou, firmou alebo dokonca mestom. V prvej fáze nám môže pomôcť prilákať do projektu tých správnych ľudí. Musia veriť, že existuje šanca titul získať a že mesto je toho hodné, a už k tomu musí určitá značka byť vytvorená. V druhej fáze vám to samozrejme tiež môže pomôcť vyhrať, najmä ak je vaša značka správne vybudovaná na celosvetovej úrovni.
Čo si účastníci odniesli z tvojho seminára, a ako to využijú vo svojom profesionálnom živote?
Úprimne povedané, bolo by lepšie sa spýtať ich, ale snažil som sa im ukázať presne tie veci, o ktorých sme hovorili v predchádzajúcej otázke – že značka má vplyv na takmer každú časť nášho úsilia a môže nám výrazne pomôcť dosiahnuť naše ciele. A samozrejme, snažil som sa im dať aj nástroje, ako to využiť a urobiť to správne.
Čo si sa na druhej strane naučil ty od účastníkov?
Zistil som, že Trenčín a jeho okolie je plné úžasných ľudí, ktorí robia skvelé veci a majú správne myslenie. Videl som aj rôzne projekty, z ktorých niektoré sa ešte len budú realizovať, a všetky boli vzrušujúce.
Víziou Trenčína 2026 je pestovanie zvedavosti. Ako pestuješ svoju zvedavosť v dnešnom rýchlom svete?
Netreba ani hovoriť, že je to veľmi pekný motív. Pre mňa je to o tom, že sa púšťam do rôznych vecí – veď prečo nie – a vystavujem sa rôznym prostrediam. Rád chodím do Trenčína spoznávať ľudí z rôznych kultúr, aj keď moja odbornosť spočíva najmä v oblasti obchodu.
Čo by si odporučil Trenčínu 2026 v súvislosti s budovaním značky, aby dosiahol svoju víziu?
Nepoznám súčasné podrobné plány, takže je ťažké poskytnúť akúkoľvek radu. Táto príležitosť je ale pre mesto z môjho pohľadu hlavne o PR a o zviditeľnení sa. Pretože ak to ľudia neuvidia, nebude to mať vplyv. Na zviditeľnenie v rámci PR by som odporúčal zamyslieť sa nad nejakým „kúzelným“ trikom/vecičkou, nad niečím, čo naozaj získa pozornosť. Pripravte si niečo výnimočné, niečo, o čom budú ľudia chcieť hovoriť v súvislosti s mestom kultúry. Dajte si za cieľ objaviť sa v japonských správach alebo niečo podobné. Ale ktovie, možno je to skutočne zlá rada, to už musí zhodnotiť tím.
KNOW-HOW
Prečo by mal mať branding miesto v kultúrnom manažmente?
Nie je možné vyhnúť sa brandingu pre kohokoľvek a čokoľvek. Aj my, ľudia, máme svoju vlastnú značku, i keď na nej nepracujeme. Jednoducho sa to deje. Aj keď sa o to nestaráte, značka bude stále existovať. Je len na nás, či z toho budeme mať prospech, alebo nám to uškodí. Radšej by som mal to prvé, takže prirodzene verím, že pre každú organizáciu je značka úžasným aktívom, ktorému by sme mali venovať pozornosť.
Aký je tvoj názor na kultúrne inštitúcie na Slovensku, a prečo si myslíš, že je pre ne prospešné premýšľať o svojej značke?
Bohužiaľ, veľa z nich nepoznám, okrem tých, s ktorými som sa stretol na seminári. A to je vlastne aj odpoveď na otázku, prečo by sa mali o značku starať.
Ak by si mal dať začínajúcim kultúrnym manažérom jednu radu, aká by to bola?
Požičajte si know-how z obchodných oblastí.
Aké silné značky v kultúrnom sektore by si uviedol ako vzorové príklady, ktorými sa môžeme inšpirovať v oblasti budovania dobrej značky?
Z českej scény by som spomenul KVIFF, Pražské jaro, Galériu Rudolphinum alebo Colors of Ostrava. Podľa mňa dokázali urobiť úžasnú prácu, pokiaľ ide o reputáciu, povedomie a konzistentnosť v budovaní ich značky.
Ako sa môže odzrkadliť osobný postoj zamestnancov k budovaniu ich značky a k miestu, kde pracujú?
Značka sa neodohráva len v komunikácii, ale v celom zážitku publika. Ak by som navštívil Tate a našiel tam nepríjemný personál a čo ja viem, možno špinavé toalety, o galérii by som veľmi nerozmýšľal. Koniec koncov, každý v tíme má obrovský vplyv na finálny výsledok.
Máš nejaké tajomstvo, ako si udržať aktuálny prehľad o dianí v oblasti kultúrneho manažmentu? Máš nejaké obľúbené platformy alebo zdroje informácií?
Mrzí ma to, ale nemám.
RÝCHLY KVÍZ
Čas na rýchly kvíz. Vyber si, čo je tvojmu srdcu bližšie, Roman.
Borovička alebo pivo? Pivo.
Tradícia alebo inovácia? Inovácia.
Minerálne pramene alebo kúpeľné oplátky? Kúpele.
Tradičné slovenské jedlo Halušky alebo pečená kačka? Halušky.
OTÁZKY NA ZAMYSLENIE
Teraz máme priestor na otázky na zamyslenie, Roman.
Na čo by si sa chcel opýtať primátora Trenčína?
Ako môžeme dostať viac ľudí do politiky? Najmä mladých?
Spýtaj sa organizátorov Trenčín 2026 na niečo, čo by si rád vedel.
Z čoho sú najviac nadšení?
Máš priestor položiť účastníkom seminára jednu otázku. Čo by si sa od nich rád dozvedel?
Aplikovali už niektoré veci, o ktorých sme hovorili?