To je Fluxus! alebo Hlásime sa z Kaunasu
Čo keby chvíľu nezáležalo na tom, či sme perfektní? Čo keby hlavným cieľom bolo len zapojiť sa? PR manažérka Mirka Gúčiková v Litve zažila, aké to je a hovorí o svojej skúsenosti z Kaunasu.
Európske hlavné mesto kultúry Kaunas 2022 (Litva) nás v septembri pozvalo na mestský festival Fluxus. Jeho cieľom je zapojiť ľudí a spoločne sa zabaviť Fluxus štýlom. To znamená podľa filozofie hnutia Fluxus, ktorého jedným zo zakladateľov bol rodák z Kaunasu, umelec a rojko George Maciunas.
Fluxus bola medzinárodná komunita umelcov v 60tych a 70tych rokoch 20. storočia, ktorí sa venovali experimentálnemu performatívnemu umeniu a pred hotovým dielom uprednostňovali proces tvorby. Medzi známe osobnosti zapájajúce sa do Fluxus aktivít patrili napríklad John Cage alebo Yoko Ono. V Kaunase sme pred festivalom absolvovali aj tematickú Fluxus prechádzku, počas ktorej sa ako refrén opakovali tieto slová: “Môžeš to milovať, môžeš to nenávidieť, nikomu na tom nezáleží. To je Fluxus!”
Fluxus festival je v zásadnom rozpore s filozofiou spoločnosti zameranej na výkon a úspech. Tu naozaj netreba byť perfektný. Dôležité je odvážiť sa, byť súčasťou. Na malých pódiách vystupujú mladší aj starší ľudia, jednotlivci aj kolektívy v maskách. Kolektív starších žien hrá minútovú pantomimickú rozprávku - niektoré sú žabky, jedna je kráľovná. Sú tu priatelia, amatéri, ktorí sa chcú len zabaviť, sú tu aj profi tanečníci, či speváci. Pod pódiami sa zberá dav ľudí, mnohí v prepracovaných kostýmoch. Človek oblak, človek vták, človek klavír...
Všetci čakajú na pokyn, keď budú môcť pretrhnúť štartovaciu pásku a vydať sa na pochod uzavretou ulicou na kopec Parodos. Tam nás čaká “ihrisko” pre dospelých aj deti. Elektronickým klavírom ovládame svetelnú inštaláciu na budove, môžeme vytvárať hudbu, zmeniť dej predstavenia, tvoriť... Alebo len sledovať netradičné vystúpenia umelcov a umelkýň, či sa pozrieť na tie komunitné na veľkom pódiu doplnené profesionálnou tanečnou skupinou.
Aj my sme vystupovali. Obliekli sme sa za inžinierov zvedavosti, ktorých možno poznáte z nášho druhého filmu (nájdete na Youtube kanáli Trenčín 2026). Marek Niejadlík z Garáže zložil hudbu, Matúš Oravec spieval svoj text. Na malom pódiu pod kopcom sme vyzvali ľudí, aby na naše kostými počas sprievodu UV fixami písali odkaz z Kaunasu do Trenčína. Na veľkom pódiu sme kresby a slová odkryli pomocou UV svetiel. Zvedavosť je neviditeľná, ale všetci ju máme v sebe. Tak znel náš odkaz.
Festival je inšpiráciou aj pre Trenčín. Prepája podujatie s historickou osobnosťou mesta a umenia, živí jej odkaz, pozýva ku kreativite a jej miestom, kde Kaunasania môžu byť aktívne spolu. Celý festival končí piesňou od Johna Lennona Imagine. Jej slová “Možno si poviete, že som rojko, ale nie som jediný ” sa hodia na rozprávanie o živote Georga Maciunasa. Lennon ďalej spieva “Dúfam, že jedného dňa sa k nám pridáte a svet bude jednotný.” Pripomína mi to české “Keď sa deti hrajú, nehnevajú”. Asi to platí aj pre dospelých.
"Nech horí Fluxus v každom z nás"
Foto: Kaunas 2022