O #trencin2026 s manažérkou Luciou Dubačovou
Už je to takmer rok, čo tím #trencin2026 spolu so zamestnancami mesta, občanmi, organizáciami ako aj so zapojením regiónu pracuje na kandidatúre mesta Trenčín na Európske hlavné mesto kultúry na rok 2026. Vo februári sa mu podarilo postúpiť do druhého kola a momentálne pokračuje na príprave finálneho projektu, ktorý odovzdá na začiatku novembra. Následne mesto čaká návšteva poroty, obhajoba projektu a v decembri 2021 sa dozvieme, ktoré mesto tento prestížny titul získa.
Prečítajte si rozhovor od Trenčín región o samotnej kandidatúre s Manažérkou projektu #trencin2026 Luciou Dubačovou, v ktorom sa dozviete viac o priebehu samotného projektu, možnosti zapojenia verejnosti ako aj to, čo by výhra znamenala nielen pre Trenčín ale aj pre celý región.
Project manager Lucia Dubačová
Prečítajte si celý članok na stránke Trenčín región prípadne v skrátenom znení nižšie.
Výzvu na zapojenie sa do projektu Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) predložilo pred viac ako rokom Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Túto iniciatívu využil primátor mesta Trenčín, Richard Rybníček, na to, aby zvolal stretnutie a vznikol projekt Trenčín2026. Ten má ambíciu vyvíjať také iniciatívy, ktoré priblížia Trenčiansky kraj i samotné mesto Trenčín k výhre, a aby sa tak stalo Európskym hlavným mestom kultúry. Postupom do druhého kola sa Trenčín ocitol vo finále spolu s mestami Žilina a Nitra. O tom, ktoré mesto získa titul a čaká ho tým pádom kompletná transformácia, sa rozhodne už v decembri. O čom projekt je, čo by znamenala výhra pre mesto a prečo by o iniciatíve mal vedieť každý obyvateľ trenčianskeho regiónu, nám v rozhovore prezradila projektová manažérka Trenčín2026 Lucia Dubačová.
1. Na začiatok nám povedzte, čo by pre Trenčín znamenala výhra EHMK?
Nášmu tímu trvalo dlhší čas, kým sme naozaj do hĺbky pochopili, aké všetky potenciálne dopady môže tento projekt mať nielen na mesto, ale aj na celý región, pretože EHMK je projekt, ktorý zapája celý región a pri krajine akou je Slovensko, môžeme hovoriť až o celonárodnom dopade. Krásou projektu je, že keď je dobre nastavený a realizovaný, tak hovoríme o komplexnej transformácii celého mesta a regiónu. Čiže sa jedná o transformáciu urbánnu, sociálnu či ekonomickú. Ľuďom sa vďaka tomu mení myslenie, otvárajú sa novým témam a zároveň ide aj o lepšie previazanie sektorov (napríklad súkromný s kultúrnym a sociálnym sektorom), vytvorenie väzieb, ktoré môžu fungovať dlhodobo, pretože mesto má byť naozaj pre všetkých. Na samom začiatku sme sa rozprávali s viac ako 1300 obyvateľmi mesta, ktorí boli zadelení do rôznych skupín - rodičia, deti, náboženské skupiny, ľudia bez domova, etnické minority, podnikatelia atď. V nich sme skúmali názory a postoje týkajúce sa architektúry, verejného priestoru či voľnočasových aktivít. Boli to „fokusové skupiny“, snažili sme sa získať komplexný profil obyvateľstva a toho, aké sú ich potreby, čo sa im páči, čo im chýba, ako si predstavujú ideálny Trenčín o 10 rokov a z tohto všetkého vznikol projekt samotný. Nie je to teda výzva len pracovnej skupiny, ale prierezu obyvateľstva v Trenčianskom kraji. Projekt je veľmi komplexný, dopad bude mať určite veľmi široký – od využívania budov, ktoré využívané nie sú, alebo majú väčší potenciál cez oživovanie verejného priestoru, až po kultúrne centrá v každej mestskej časti, v ktorých sú plánované rekonštrukcie. Pozeráme sa na to, čo v meste máme a ako sa dajú využiť kultúrne prostriedky na to, aby sa nám dalo v meste lepšie žiť po všetkých stránkach. Zároveň však riešime aj klimatické a prírodné témy.
2. Čo je vlastne EHMK?
Je to jeden z najúspešnejších transformačných projektov EU. V reakcii na pandémiu sa pokladá za jeden z kľúčových nástrojov na adresovanie výziev a problémov, ktorým čelíme kvôli pandémii. Zakladateľkou EHMK je herečka a politička Melina Mercouri. Ako ona sama povedala, v tomto projekte ide o to, aby sme sa navzájom lepšie poznali, hovorili o kultúre a vymieňali si názory. Máme kultúrnu minulosť aj kultúrnu budúcnosť. Celá Európa by mala byť jednotná. Kultúra je jednou z najsilnejších merítok pre mier. Hlavná myšlienka formátu EHMK je teda jednoduchá – každý rok dostanú dve mestá v dvoch štátoch možnosť stať sa Európskym hlavným mestom kultúry. Pod pojmom kultúra sa v tomto kontexte myslí aj celková kvalita života, ekológia, pohľad na európske hodnoty, kultúra a aktívny verejný život. Mesto sa revitalizuje, ožije kultúrou a zaradí sa tak na kultúrnu európsku mapu. Program si dáva za cieľ posilniť európsku identitu, hodnoty a spoznávanie bohatého kultúrneho dedičstva. Za posledných 37 rokov sa naštartovali desiatky miest práve vďaka tomuto programu. Zväčšili svoj mestský potenciál, vylepšili infraštruktúru a posilnili kultúrnu scénu či komunity.
3. Je toto prvýkrát, kedy sa Trenčín do EHMK prihlásil?
Prvýkrát sa do výzvy Trenčín prihlásil už v roku 2013, kedy vyhrali Košice, toto je teda druhýkrát.
4. Trenčín2026 bol vytvorený práve za účelom kandidatúry na EHMK. Čo sa však stane, ak Trenčín nevyhrá? Budete naďalej pokračovať vo svojej činnosti?
Tak, ako aj projekt má dlhodobý zámer, rovnako premýšľa aj naše mesto. Je obrovským šťastím, že Trenčín má veľmi osvietených úradníkov na meste. Mnohí ľudia určite evidujú projekt Trenčín Si Ty. Je to veľká urbánna vízia, ktorá vznikla v roku 2013. Je to najlepší uchopiteľný prejav dlhodobého plánovania mesta Trenčín. Trenčín2026 krásne nadväzuje na projekt Trenčín Si Ty. Ten hovorí o tom, ako bude mesto Trenčín vyzerať a ako bude fungovať. Trenčín2026 zase hovorí o tom, čo sa na starých aj nových miestach bude diať, kto a čo ich naplní. Je to krásne súznenie projektov - Trenčín2026 naplní tie miesta, ktoré Trenčín Si Ty navrhuje. Preto je veľmi dôležité, aby sme začali uvažovať nielen nad telom, ale aj nad dušou mesta. Už len toto myslenie, ktoré je naozaj dlhodobé, sa pretavuje aj do samotnej kandidatúry. Bez ohľadu na výhru má mesto záujem robiť aj v rámci kandidatúry aktivity, ktoré sú dlhodobo udržateľné. Mnohé z vecí, ktoré sú navrhnuté pre Trenčín2026 sú už teraz v riešení a premýšľame, ako by sa dali uskutočniť aj bez ohľadu na titul. Tých možností je mnoho, už tento rok sme žiadali o niekoľko grantov na menšie podprojekty, práve preto, aby sme vedeli, že ideme ďalej a kultúrny rozvoj mesta bude pokračovať bez ohľadu na to, ako to dopadne v decembri. Napríklad od 15.5. do 15.6. majú možnosť občania podporiť projekt multifunkčného mobiliáru Archipelágo v obchodných domoch COOP Jednota v Maxe a na ul. Janka Kráľa. Možno v menšom rozsahu, ale pokračovať budeme ďalej.
5. Čo si objektívne myslíte o prezentáciách Žiliny a Nitry, ktoré sa rovnako dostali do finále?
Každé mesto je úplne špecifické, neexistuje rovnaký meter alebo kľúčová formulka na to, že takto to má byť a vtedy to mesto vyhrá. Aj Žilina, aj Nitra sú veľmi špecifické. Samozrejme ich výhodou je, že na rozdiel od Trenčína majú divadlá. My to v Trenčíne však berieme ako výhodu pre nás, pretože máme možnosť prísť s niečím novým a inovatívnym. Sú to veľmi silní konkurenti, komunikujeme spolu na pravidelnej báze. Tímy sú v oboch mestách extrémne silné a vedia, čo robia. Robia to veľmi dobre, z čoho všetci máme navzájom radosť. V tomto kontexte možno ani nie je dôležité, ktoré mesto vyhrá. Komunikujeme aj o tom, ako nastaviť spoluprácu nielen medzi nami tromi kandidátmi, ale celkovo s mestami na Slovensku, aby dopad projektu bol naozaj celonárodný, nielen lokálny.
6. V čom má, podľa vás, práve Trenčín výhodu pred konkurenciou? Aké atribúty by mohli zavážiť?
Čím viac sa s ľuďmi rozprávame, tým viac vnímame, že k mestu Trenčín má pozitívny vzťah veľké množstvo ľudí. Trenčín je podhubie aj takej tej „undergroundovej“ scény, kultúra sa tu začala tvoriť ešte pred revolúciou, kulminovali sa tu progresívne myšlienky, aktivizovala sa spoločnosť, čo je veľmi dôležité a zaujímavé pre akúkoľvek kultúrnu pôdu. Zároveň tu máme úžasnú scénu kultúrnych organizácii a jednotlivcov, ktorí sú veľmi aktívni a sú pripravení robiť veci viac na medzinárodnom leveli, čo je dôležité. Máme skvelé prírodné podmienky, v ktorých sme ukotvení. Sme jedno z veľmi mála miest v Európe, ktoré má les priamo v centre mesta, máme tu rieku, prírodné prostredie spojené s ostrovom, čo nám vytvára skvelé podmienky na prepájanie rôznych športových aktivít s kultúrnymi aktivitami. Je tu toho mnoho, aj samotná budova Ody je vnímaná ako potenciálny súčasný kultúrny priestor, o čom rokujeme s Ministerstvo obrany SR. Rovnako aj budova Synagógy, ktorá je momentálne v rekonštrukcii, sa stane zaujímavým kultúrnym miestom. Veľkou výhodou a lákadlom je tiež festival Pohoda. Takže máme tu z čoho variť.
7. Je možné, aby sa aj verejnosť nejakým spôsobom pričinila o to, aby sa Trenčín dostal bližšie k výhre?
Určite áno. V druhom kole počas letných mesiacoch budeme realizovať rôzne aktivity v regióne. Práve sme vyprofilovali, čo región tvorí, a sú to 3 hlavné linky – funkcionalistická architektúra, textilný, obuvnícky priemysel a sklo. Budeme realizovať výjazdy, aktivity a budeme vyzývať verejnosť k tomu, aby sa do nich zapojila, aby sa informovali o projekte a aby sami zistili, o čom je práve to ich mesto, región a aké sú jeho hodnoty. Najdôležitejšie je, aby verejnosť bola plne informovaná o projekte a podporovala ho. Ľudia môžu najviac pomôcť tým, že budú o projekte hovoriť a dajú najavo svoju podporu. Napríklad kaviarne a obchody zverejnením loga Trenčín2026 vo výkladoch. Budeme radi, keď niekto príde s nejakým nápadom, aktivitou, iniciatívou ako rozšíriť myšlienku projektu viac medzi obyvateľov mesta a regiónu. Našim cieľom je hovoriť úplne s každým, čo nie je doslovne možné a preto potrebujeme pomoc úplne každého. Toto je projekt, vďaka ktorému sa nám všetkým bude v meste žiť lepšie, ale práve preto musí každý priložiť vlastnú ruku k dielu.
8. Kedy sa to celé rozhodne a ako rozhodovací proces vyzerá?
Rozhodne sa v decembri. V prvom kole sme napísali prvý „bid book“, čiže projektový návrh, k tomu bolo potrebné vytvoriť kreatívnu prezentáciu mesta. My sme vytvorili 5 minútový film, kde sa odprezentoval potenciál mesta pred 11 člennou medzinárodnou porotou, počas 60 minútového kola otázok a odpovedí, ktoré boli neúprosne na nás hádzané. Nemali sme ani šancu opýtať sa, či sme správne pochopili otázku. Bolo to naozaj veľmi náročné, pripravovali sme sa na to zhruba mesiac. Nie je to nič jednoduché, ani rýchle. Výsledky sme dostali aj spolu so spätnou väzbou, podľa ktorej musíme teraz postupovať, je pre nás maximálnym vodítkom, ktorého sa musíme držať. Je aj verejne dostupná na stránke Ministerstva kultúry, každý si ju môže prečítať. Teraz sme v druhom kole, termín odovzdania projektu je 2.11.2021, dokedy musí byť vytlačený celý projekt. Následný proces je podobný ako v prvom kole s jednou extra aktivitou. Na začiatku decembra sa k nám prídu pozrieť niektorí členovia poroty a potom bude opäť nadväzovať odprezentovanie, ktoré bude tentokrát trvať 90 minút. Porota sa pozerá na naše sociálne siete, web, na to, či sa o nás hovorí v rôznych komunitách, v ktorých sa pohybujú. Musí sa o nás hovoriť aj v Európskej komisii, čiže je dôležité, aby naše aktivity boli aj fyzicky viditeľné. Preto robíme pilotné verzie niektorých projektov. Musia byť v medzinárodnom mediálnom aj osobnom priestore, aby sa o nich hovorilo.
Za rozhovor ďakujeme partnerom projektu Trenčín región.